„Sakrálna tematika v tvorbe Andyho Warhola“
Andy Warhol bol hlboko uzavretý človek. Medzi tajomstvami, ktoré tajil pred svojimi obdivujúcimi fanúšikmi, bola aj jeho celoživotná katolícka viera.
Narodený prisťahovalcom zo Slovenska (06. 08. 1928), vychovaný vo východnom gréckokatolíckom duchu, ktorý je v spoločenstve s Rímom a ktorý využíva Svätú liturgiu byzantského obradu. Ako chlapec so svojou rodinou často navštevoval byzantsko-katolícky chrám St. John Chrysostom v Pittsburghu. V New Yorku sa Warhol neskôr ako dospelý zastavil takmer denne vo farnosti sv. Vincenta Ferrera na Upper East Side of Manhattan. Niekedy navštívil omšu, ale nechcel to prezentovať veľmi verejne, radšej sedel v blízkosti kostola, alebo v takzvanom „zakristiju“, aby sa vyhol ľudom v chráme. V posledných mesiacoch života vždy v stredu popoludní sa zastavil v chráme, zapálil sviečku a strávil tam pätnásť minút v tichej modlitbe. Doma vedľa svojej postele umiestnil ručne zhotovený kríž a na nočnom stolíku mal vždy starú, opotrebovanú modlitebnú knihu. Pod bielou košeľou okolo krku nosil kríž na retiazke a vo vrecku ruženec.
Katolicizmus Andyho Warhola bol evidentný aj v jeho filantropii a osobnej zbožnosti. Bol veľkým podporovateľom niekoľkých organizácií a charity, ktorú prevádzkoval biskupský Kostol Nebeského odpočinku, na E 90. ulici. Nebol spokojný len s finančnou pomocou, a tak sa často dobrovoľne podieľal na podávaní polievky pre chudobných a pod. A keď jeho synovec Paul oznámil, že sa chce stať katolíckym kňazom, Warhol mu s potešením financoval štúdiá v seminári.
Na pohrebe Warhola britský umelecký historik John Richardson vo svojom príhovore povedal: „Chcel by som upozorniť na vlastnosť Andyho Warhola, ktorú tajil aj pred jeho najbližšími priateľmi, na jeho duchovnú stránku. Tí z vás, ktorí ste ho poznali za okolností, ktoré boli protikladom duchovných, môžete byť prekvapení, že takáto skutočnosť existuje a pre umelcovu psychiku bola kľúčovou. Aj keď bol Andy vnímaný iba ako pasívny pozorovateľ, ktorý nikdy nevyjadril svoje názory na iných ľudí, v skutočnosti veľa o nich rozmýšľal a analyzoval ich. Porovnával ich často so sebou a nie zriedka bol hrdý na svoje rozhodnutie financovať teologické štúdium svojho synovca. Výtvarní teoretici a kritici často túto Andyho tajnú zbožnosť prehliadajú a pritom jej prítomnosť nevyhnutne zmení našu predstavu o umelcovi, ktorý oklamal svet, aby mu uveril, že jeho jedinou posadnutosťou sú peniaze, sláva… Preto nikdy nevnímajte Andyho v jeho nominálnej hodnote…
Napriek tajomstvu, ktorým strážil svoju náboženskú identitu, Warhol často kreatívne spracovával náboženské motívy vo svojej umeleckej tvorbe. Jeho kreatívna variácia na „Poslednú večeru“ od Leonarda da Vinciho ako aj jeho obrazy Ježiša Krista a Najsvätejšej Panny Márie pomohli nielen popularizovať klasické diela, z ktorých boli odvodené, ale dával tak svojim dielam nový umelecký i filozofický rozmer, ktorý symbolizoval aktuálnosť témy aj pre dnešok – zrada zo strany najbližšieho.
Diela Andyho Warhola s náboženskou tematikou sú posledným pozastavením sa umelca v úvahe nad životom a smrťou. Akoby tým akceptoval nevyhnutnosť aj svojej vlastnej smrti. V poslednom roku svojho života namaľoval viac ako 100 obrazov, ktoré čerpali inšpiráciu z malieb starých majstrov. Prevažne so sakrálnou tematikou.
„Neverím na smrť, pretože keď príde, už tu nie sme.“ Zdá sa, že tento výrok bol iba jedným to stoviek, ktorými Warhol filozoficky viac „meditoval“ a zavádzal. Strach zo smrti v ňom zotrvával po celý jeho život. Výstava „Sakrálna tematika v tvorbe Andyho Warhola“ je malým fragmentom nazretia do vizuálu filozoficko-kreatívneho pohľadu umelca na človeka, život, vieru, smrť…
Zomrel 22. 02. 1987.
Michal Bycko, PhD.
