Výtvarné umenie a digitálna doba

Od čias prvých výrazových prejavov na jaskynných stenách, cez objavenie prvých pigmentov, ich pojidiel až po dnešnú dobu digitálnych médií uplynuli tisícročia. Akým prekvapením muselo byť pre človeka objavenie možnosti iného než profilového zobrazovania prírodných motívov, portrétov, figúr… ? Objavenie prvých trvalých pojidiel, perspektívy, figurálnej kompozície, krajiny v perspektíve, prechod od lavírovanej cez pastóznu maľbu… až po takzvané kombinované techniky (mixed medium). Za revolučné však môžeme považovať až objavenie plátna ako podkladového materiálu. Jeho spevňovanie vareným kostným glejom, nájdenie spôsobu výroby šepsu… Takmer za zázrak môžeme považovať vynájdenie oxidačného procesu nástenných malieb (fresky), ich neuveriteľnú trvanlivosť a odolnosť voči klimatickým podmienkam a pod. Dnes to všetko považujeme za samozrejmosť, ale unikajú nám tie storočia a tisícročia „ontogenézy" výtvarno-výrazových prostriedkov, techník…

20. storočie bolo vo vývoji vizuálneho umenia najplodnejšie vo svojej prvej polovici. Umelci menili prístup k forme, obsahu i technike. Vznik moderného umenia spustil slobodu výrazu, výpovede, spôsobu i poslania ume nia vôbec. Rôzne „izmy" vnášali do vizuálneho umenia aj nevýtvarno-výrazové prvky, vznikali výtvarné „divadlá" ako performance, happening… Umelci začali ako súčasť svojho kreatívneho výrazu používať náhodne nájdené predmety (ready made), svoje telá… ako súčasť obrazu (výpovede) ako rovnocenné prvky kompozície, farebnosti… , diela. Umenie sa časom dopracovalo až k zániku figurálnej maľby, figurálneho zobrazovania vôbec a nastúpila abstrakcia (abstraktné umenie), ktoré časom „unavilo" percipienta, a umelci sa znovu vrátili k figurálnemu zobrazovaniu (nový realizmus, superrealizmus, pop-art… ).

Koniec 20. a začiatok 21. storočia umožnil nový technologický prístup pre vizuálne umenie vôbec, nástupom digitálnych médií, rôznych kreatívnych aplikácií prostredníctvom počítačov, nových technológií tlače, maľby… Veľa umelcov upúšťa od klasických výtvarných výrazových prostriedkov a techník a začínajú pracovať s takzvanou počítačovou grafikou. Zdokonaľovaním technických možností PC, jeho aplikácií, internetu umenie dostáva aj nový rozmer v prezentácii. Irituje nás otázka: je to rovnako hodnotné ako umenie a techniky starých majstrov a pod.? Nedá sa odpovedať inak ako iba: je to iné. Nedá sa ani porovnávať. Tak ako sa nedá porovnať myslenie človeka digitálnej doby s renesančným človekom, ako sa nedá porovnať svetonázor antického človeka s renesančným a toho s človekom 21. storočia. Možno iba jediné, ktoré zostáva, je kreativita. Vnútorná potreba človeka vypovedať o svojom pocite, názore, pohľade, filozofii… za pomoci tvorivých výrazových prostriedkov. Áno, farebný monitor PC nikdy nebude maľbou, fragmenty deja človeka vo video-arte realitou… No v jednom majú trvalú symbiózu a kontinuitu. Aj keď sú to nové možnosti výrazu, nové médiá, bez umeleckej kreativity by neboli umením. A práve to ich dnes spája aj rozdeľuje. No skutočné umenie ostáva umením stále.

Michal Bycko, PhD., kurátor MMUAW