Fotograf by mal viesť dialóg – realizovať obrazovú myšlienku a fotografia by mala byť výsledkom jeho úsudku, pohľadu, jeho selekcie a výberu. A náhoda, situácia, očakávanie, spontánnosť – to všetko dokáže dokumentárny fotograf využiť, ale zároveň mať aj schopnosť predvídať situáciu, spoznávať a mapovať prostredie, riešiť z hľadiska kompozície – to všetko nachádzame v tvorbe Dávida Doroša.
Dávid Doroš pochádza z Prešova, pôsobí ako fotograf a grafik na „voľnej nohe“. Práve dokumentárna fotografia bez ďalších zásahov ako pohľad na neprikrášlený život je oblasť, v ktorej zakotvil. Má rád prirodzenosť, neinklinuje k štylizácii, uprednostňuje fotky, ktoré majú obsah a svojskú atmosféru. Také, z ktorých vyžaruje pocit, emócia ako dôkaz prežitého okamihu.
Aj keď jeho cieľom je dokumentárna fotografia a ľudí najradšej zachytáva v ich prirodzenom prostredí, podieľal sa aj na iných zaujímavých projektoch. Spomenieme projekt VERSUS, ktorý popularizoval ľudové umenie, tradície a snažil sa ich zahrnúť do tvorby súčasného umenia. A zaujal svojím nápadom vizuálneho konceptu pre najdlhšie organizovaný medzinárodný filmový festival na Slovensku, pre Art Film Fest, ktorý sa konal v júni tohto roka v Košiciach.
Fotografie, ktoré máte možnosť vidieť v MMUAW v Medzilaborciach, tvoril približne dva roky na rôznych miestach. Niektoré vznikli, podľa jeho slov, hneď za domom, iné v rámci regiónov Európy. „V tomto prípade pre mňa nie je vôbec dôležité odkiaľ fotografia je“, vyjadril sa k tvorbe Doroš. „Keďže ide o fotografiu teda vizuálny jazyk, interpretácia je na každom divákovi a každý si v nej nájde niečo iné“, vysvetľuje autor. Podľa jeho slov nejde o žiadny cestopis, aj keď ide o presun, skôr to preňho znamená putovanie časom, ale aj „putovanie nás samých životom“. Naozaj, v tomto prípade vítame, že fotografie sú bez názvov, že autor necháva priestor na to, aby sme snívali, fantazírovali, či fabulovali… , neboli determinovaní názvom, ktorý určil autor.
Naše múzeum je pre výstavu fotografa zaujímavým miestom. Andyho Warhola poznáme ako umelca, ktorý s fotografiou pracoval v rámci tvorby svojich sieťotlačí. Pre jeho charakteristický image boli príznačné nielen parochne, okuliare, ale „vždyprítomný“ fotoaparát v Andyho rukách, ktorým zachytával ľudí aj situácie. Warhol zároveň vo svojej tvorbe povýšil fotku na obraz, veď podstatou jeho tvorby bolo, že banalitu povýšil na umenie a fotografiu na obraz. Zároveň fotku používal ako jedinečný okamih zobrazenia modelu, ktorý sa nemení a ktorý sa môže opakovať.
Vo všeobecnosti vo vizuálnom umení oko a ruka umelca môže zachytiť okamih, ale nemôže zachytiť sekundové intervaly, v čom je fotka jedinečná, lebo nenapodobňuje sekundový okamih, ale ho dokumentuje, čo pri iných žánroch výtvarného alebo vizuálneho umenia nie je možné, tie nedokumentujú, tie vo svojej podstate tento okamih napodobňujú. Teda fotografia zachytí to, čo niekedy človek nemôže a nedokáže. Ale kreatívnosť, schopnosť fotografa hľadať, čakať, vystihnúť a zároveň zaznamenať môže tomu okamihu dodať emotívny rozmer a poskytnúť zážitok.
Náš hlavný kurátor Michal Bycko, PhD. sa o fotografii vyjadril: „ …fotka je najvernejší diár okamihu“, ktorý dokáže ako médium výpoveďou osloviť percipienta. Takže silu zachyteného prítomného okamihu si môžete vychutnať v Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach na výstave fotografií Dávida Doroša.
Mgr. Carmen Cilipová
Foto: archív MMUAW
