V „zrkadle“ Andyho Warhola
Vďaka Warholovi nám na osobnostiach „hviezd“ záleží rovnako, ak nie viac, ako na ich práci. (Warhol na otázku: Študujete výtvarné umenie? odpovedal: „Načo, ja som umenie…“) Zmenil spôsob pohľadu spoločnosti na celebrity a ako ich vnímať. Ak by bol dnes Andy nažive, pohltili by ho celebritné príspevky na sociálnych sieťach, bulvárne plátky, horúce novinky zo sveta…
Andy Warhol spojil celebrity a umenie. Sieťotlače, ktoré vytvoril, sú ikonické, no k jeho produkcii patrili aj filmy väčšinou natočené v ateliéri zvanom The Factory. Warhol mal vlastnú predstavu o Superstar, ktorú často charakterizovali rôzne herečky, modelky, spoločenské osobnosti a umelci, s ktorými trávil čas. Títo ľudia nehrali len vo Warholových filmoch, ale boli aj objektom zobrazenia jeho fotografií a obrazov.
Napriek tomu, že umelec vytváral takéto superstars, i on sám sa jednou z nich stal. Z chlapca pochádzajúceho zo skromných pomerov sa stal niekto – najznámejší pop-artový umelec. Cítil sa ako hviezda vďaka svojim obdivovateľom a spoločnosťou, v ktorej sa pohyboval, ale jeho súkromný život sa diametrálne odlišoval od toho vo Factory. Bol ovplyvnený rodinnou výchovou, ktorú viedla matka, svoje deti vychovávala v kresťanskom duchu. Obaja rodičia patrili k vysťahovalcom, mali rusínske korene, a tak si svoje zvyky, tradície, hodnoty a výchovu priniesli so sebou do USA. Andy a jeho dvaja starší súrodenci John a Paul boli týmto ovplyvnení, dokonca sa isté prvky a vplyvy preniesli aj do Warholovej ranej tvorby. Častokrát využíval kaligrafiu svojej mamy a inšpiroval sa jej kresbami s motívmi, ako sú mačky, anjeli a pod. Do jeho dospelého života sa preniesol aj nedostatok z detstva – hromadenie a vlastnenie vecí, ktoré si v minulosti ako rodina nemohli dovoliť, ale pre Rusínov to bol charakteristický znak. Times Capsules sú charakteristikou jeho zberateľskej vášne – zbieral všetko od dóz na sušienky až po súčasné umenie, prehľadával aukčné domy, obchody so starožitnosťami či blšie trhy a hľadal nové „poklady“, ktoré pridal do svojich zbierok. Táto činnosť zahŕňala aj materiál, ktorý sa stal inšpiráciou pre tvorbu diel a záznam o Warholovom každodennom živote – zbierka osobných predmetov a príbehov, ktoré poskytujú istý rozmer pohľadu do jeho života.
Warhol žil dvoma životmi. V jednom bol obdivovanou hviezdou, žiadanou na celebritných večierkoch s nezameniteľným zjavom (zvyčajne nosil parochňu striebornej farby, okuliare a v ruke fotoaparát alebo diktafón na nahrávanie svojich známych) a v druhom bol skromným chlapcom, synom – Andrijkom svojej matky, pravidelne navštevujúci chrám byzantského rituálu. Tieto dva svety sa snažil držať separátne, chránil si svoje súkromie, no pre svoju existenciu potreboval oba. Na sklonku matkinho života si ju presťahoval z Pittsburghu do New Yorku a žila s ním takmer do konca svojho života. Hľadal v nej bezpečný prístav a oporu ako každé dieťa u svojho rodiča. Protikladom bolo dianie vo Factory, rôzne večierky, na ktorých hrala skupina The Velvet Underground, rôzne spoločenské výstrelky – často sa tam striedali persony z prostredia umenia, politiky, básnici, hudobníci, režiséri, drag queens, spoločenské osobnosti a modelky, všetci spolupôsobili vo Factory. Aj vďaka tomuto prostrediu vzniklo viac ako 500 screen-testov a niekoľko desiatok filmov, tematicky rôzne zamerané umelecké diela, fotografie, ale tiež mnohé kooperácie medzi samotnými umelcami.
Andy Warhol sa až príchodom do New Yorku postupne vypracoval a stal ikonou pop-artu, ale na začiatku kariéry patril k tým ľuďom, ktorí úplne nezapadali do tejto spoločnosti. New York ponúkal možnosť ako sa z nikoho môže stať niekto a táto myšlienka ho nadchla natoľko, že svojou filozofiou a tvorbou, ktorú po sebe zanechal, sú aktuálne a prítomné aj v súčasnom umení vôbec.
PaedDr. Veronika Turcmanovičová
© Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, 2023
