Martin Kudla – UNDO

Na výstavu MASS – MEDIA ART SLOVAK SCENE 2019 / Vol. 5 realizovanú v januári 2019 v priestoroch Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nadväzuje ďalší projekt, v ktorom sa Martin Kudla prezentuje idividuálnou inštaláciou výstavy.

Výstava UNDO Martina Kudlu ponúka diela z cyklu Interlacing ako aj práce Empty Bin, či White Screen, ktoré sú v kontexte post-analógovej maľby intervenciou do simulakra digitálnej technoimaginácie (V. Flusser). Sú to statické aj dynamické vzorky autorského myslenia a Kudla nimi zároveň odkazuje na fenomén „teplého a studeného média“. Iluzórny nezvratný proces v maľbe (undo painting) sa stáva jeho ústredným utopickým motívom, je plný predpokladanej demotivácie, je dôvtipnou reflexiou úspechu analógového umelca dnešnej doby, ktorý stratil možnosť vrátiť sa resp. napraviť svoje chybné rozhodnutia. Výstava UNDO je reflexiou súčasnej digitálnej abstrakcie. Autor ňou odkazuje na „úspechy“ neokonceptuálneho sveta umenia, zároveň mu dáva šancu byť úspešnejším, naznačuje možnosti, ktorými vie byť opakovane opravovaný a editovaný.

Hudobným hosťom vernisáže bola kapela Introverdikt z Prešova.

Autorský výstavný projekt si môžete pozrieť do 20. marca 2019 v expozícii Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Kurátorský text k výstave UNDO

Vývoj digitálneho obrazu prináša nové spôsoby vnímania. „Umelecký objekt“ súčasnosti je multidimenzionálny, čo dokazuje rozširovanie spektra používaných techník či technologických postupov. Všetko je vystavené zložitému procesu stratifikácie a modelovaniu svetelnej a geometrickej jednoduchosti obrazov, ktoré sú generované, manipulované a sú čoraz menej priamym odkazom na bezprostrednú realitu. Martin Kudla využíva práve tento konflikt a diverzifikáciu. Analyzuje abstraktné uvažovanie a technologický základ analógovo-digitálnych obrazov vlastným jazykom a približuje nám nové vzorce zobrazenia (cyklus Interlacing). V jeho podaní je možné obraz „trackovať“, pričom tu vzniká priestor na skúmanie spôsobov percepcie vo viacerých rovinách. Vyjadrenie „objemu“, tak signifikantné pre mediálny priestor, je často ponorom dovnútra, ktorý charakterizuje napríklad transparentnosť obrazu. Transparentnosť umožňuje „pohybovať sa“ vo všetkých smeroch, prekračujúc rôzne vrstvy a substráty diela (White Screen, 2018), čím obraz vnímame ako definitívnu reprezentáciu.

Na druhej strane môžeme hovoriť o taktilnej dimenzii, ktorú Kudla dosahuje prostredníctvom detailu. Bi-dimenzionálny digitálny obraz je lineárnym grafom a jeho elegantné prevedenie je založené na dôraznej hre kontrastov, na systematickom používaní farieb a jasne definovaných líniách, ktoré sú svojím spôsobom volumetrické. Obraz sleduje obraz, inokedy je zas derivátom slova ako „matka“ alebo „otec“ (cyklus Barcodes) ako prvá konštruktívna lingvistika dieťaťa, ktorá má viesť k poznaniu a pochopeniu sveta. Vidíme kaleidoskopické a fragmentárne predstavy, ktoré kopírujú spôsob, ako funguje ľudská pamäť: obraz je nepretržite prekrývaný ďalším. Martin Kudla pracuje s čitateľnosťou, jeho diela sú emocionálnymi metaforami, ktoré poukazujú na to, ako technológie formujú naše pocity a vnímanie.

Ioana Terheș