MAIL-ART V KONTEXTE MUZEOEDUKOLÓGIE
Dejiny umenia ponúkajú pre prácu muzeoedukológa veľa možností motivácie, edukačného materiálu, s ktorým môže kreatívne pracovať vo svojej praxi. Aplikácia mnohých výtvarných techník, postupov určitého umeleckého obdobia do koncipovania edukačných projektov realizovaných v múzeách a galériách, prináša zaujímavé výsledky v rámci výchovy umením a výchovy k umeniu. Cieľom muzeoedukológa je v najširšom zmysle sprostredkovať percipientovi či aktívnemu účastníkovi umenie, teda komunikáciu s umením, ktorú sám odborne kontroluje. A ako sme už niekoľkokrát spomenuli, mail-art je predovšetkým spôsob komunikácie. To ho v určitom zmysle predurčuje k výrazovej variabilite, k mnohostrannému využitiu v rámci kreatívnych možností participujúcich pri uskutočňovaní edukačného programu zameraného na fenomén mail-artu. Mail-art sa ako umelecké hnutie výrazne zviditeľnil prostredníctvom výstav, dokumentácie, projektov a kongresov.
Často sa stáva sprievodným javom týchto akcií ako aj prioritným záujmom niektorých edukačným plánov v múzeách a galériách. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktorým sa budeme zaoberať vo vzťahu k múzejnej edukácii z dôvodu dôkladného poznania jeho edukačných plánov, je pravdepodobne prvou múzejno–galerijnou inštitúciou na Slovensku, ktorá začala koncepčne realizovať problematiku muzeoedukológie vo svojej edukačnej praxi vytvorením samostatného oddelenia muzeoedukológie v priamej nadväznosti na aktivity Experimentálneho centra umeleckej výchovy Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré získava dotácie z The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku, ktorá sa aj takto usiluje o odkaz poprednej svetovej osobnosti umenia druhej polovice 20. storočia podporovať umelecko–edukačné aktivity u detí, mládeže a sociálne slabších talentov. Na takejto širokokoncipovanej platforme realizuje oddelenie muzeoedukológie aktivity, reflektujúce najmä súčasný stav umenia, kde venuje značnú pozornosť práve mail artu. Svedčia o tom výstavné projekty, ktoré sa realizovali v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach v prvej polovici deväťdesiatych rokov (napríklad už spomínané výstavy Cavelliniho, Pocta R. Johnsonovi či A. Warholovi), ale aj súčasné snahy udržať popularitu tohto špecifického umelecké hnutia. V máji 2004 realizovalo oddelenie muzeoedukológie mailartovú akciu pod názvom Podoby mail-artu, ktorej obsahom bola výtvarná dielňa zameraná na vytvorenie priestoru pre kreatívnosť a imagináciu v kontexte tvorby mailartových prác, pričom dominantnou úlohou bolo sledovať výtvarný prístup študentov stredných škôl, žiakov prvého stupňa základnej školy a škôlkárov, najmä ich spôsob uvažovania v procese tvorby a mieru stotožnenia sa s danou problematikou.
Výtvarnej dielni predchádzala krátka prednáška, na ktorej boli účastníci akcie oboznámený s umeleckým hnutím mail-artu a výtvarnými postupmi, ktoré mohli pri tvorbe uplatňovať. Keďže veková hranica účastníkov sa pohybovala od piatich do osemnástich rokov, bolo dôležité rešpektovať fyziologické a duševné predpoklady aktérov. V tomto zmysle preto nebola dôležitá ich technická zručnosť, ale predovšetkým práca s originalitou nápadu a jeho výsledná vizuálna podoba. Ústredným konceptom bolo na korešpondenčný lístok zobraziť osobu, ktorej jednotliví účastníci akcie v živote najviac dôverujú. Tejto osobe sa potom vyhotovená práca poslala aj s textom, ktorý mal byť osobným vyznaním autora k nej. Prekvapujúcim momentom v rámci realizácie výtvarnej dielne bolo zistenie, že témy dotýkajúce sa emocionálnej roviny osoby či medziľudských vzťahov, sa v kontexte hľadania správneho námetu alebo postupu ukázali ako nesmierne náročné najmä pre starších študentov. V tejto záležitosti sme rozdelili účastníkov na tých, ktorí sa snažili postupovať v rovine vyšších tvorivých ambícií cez dokonalejšie technické prevedenie, no s nižšou potenciou kreatívneho nápadu, a tých, u ktorých dominoval vzťah k spontánnejším prejavom, ktoré boli zdobené úprimnosťou vo výraze a textovom odkaze. Komplementárnym cieľom bolo vytvoriť komunikáciu medzi autormi, ktorá spočívala v interpretácii diela, teda zúčastnení akcie vysvetľovali, čo dielo obsahuje po formálnej i obsahovej stránke. Využitie mail-artu ako umeleckého smeru v kontexte múzejnej edukácie má význam predovšetkým v rovine kreatívnych možností tvorby, potencionálneho zdroja hry a percepcie umenia všeobecne. Keď Ray Johnson v šesťdesiatych rokoch zakladal The New York Correspondence School of Art, do koncepcie školy zahrnul aj xerografický kurz, čím rozšíril mail-art o postupy a metódy copy artu. Je známe, že copy artom sa zaoberal už fluxista Joseph Beuys, keď na kasselskej prehliadke Dokumenta v roku 1964 predstavil cyklus svojich prác Greta Garbo, ktoré vytvoril prostredníctvom kopírovacieho prístroja. V múzejnej edukácii má copy art význam najmä vďaka svojim širokým možnostiam manipulácie s predlohou či motívom, pričom aktivity realizované v intenciách mail artu s použitím techník copy artu majú prínos nie preto, že vychádzajú z jednoduchého okopírovávania motívov, hotových diel, ale naopak, hotové diela, motívy atď. sa stávajú inšpiráciou pre nové diela. Pri takto realizovaných edukačných projektoch v múzeách a galériách nejde o animáciu, ani o parafrázu či výtvarnú reinterpretáciu, ale najmä o vznik nového diela na platforme starého, teda o vznik novej komunikácie, konfrontácie, ktorá môže prostredníctvom zaslania diela poštou prebiehať donekonečna.
Mail-art ako predmet záujmu muzeoedukológa predkladá množstvo variácií pri realizovaní tvorivých dielní. Je to komunikácia hrou a zároveň kreativity. Pri realizácii výtvarných dielní môže muzeoedukológ navrhnúť účastníkom rôzne výtvarné metódy a techniky ako napríklad výtvarnú parafrázu, voľné napodobenie diela, animáciu, fotomontáž, kamufláž, koláž, asambláž, výtvarnú citáciu, apropriáciu, proláž a iné, pričom sa prostredníctvom spomínaných metód a techník vytvorený artefakt mail-artu nestáva finálnym dielom, ale predovšetkým vstupným materiálom pre ďalšie experimentovanie a manipuláciu. Zo známky sa môže stať pohľadnica, z pohľadnice pečiatka, z pečiatky nálepka, z nálepky plagát, z plagátu objekt atď. Pohľadnica môže byť prostredníctvom proláže dotvorená, pečiatka takisto pomocou kamufláže, nálepka môže byť dotvorená voľným napodobením iného diela, plagát sa môže stať podkladom pre výtvarnú koláž. Tento prístup je príznačný a prínosný vo vzťahu k ďalšej vizuálnej hre s vytvoreným dielom najmä v tom, že odbúrava mýtus nedotknuteľnosti umeleckého diela a jeho tradície, čo v podstate znamená, že sa spochybňuje konečná verzia diela a vytvára sa nový priestor slobody narábania s výtvarným dielom, zvukovou nahrávkou, videodokumentáciou, atď.
Pomocou edukačných programov v múzeách a galériách je potrebné stimulovať tie vlastnosti a schopnosti, ktoré rozširujú kreatívny rozmer účastníkov, s ktorými sa perspektívne pracuje. Edukačné programy by mali byť koncentrované predovšetkým na rozvoj fantázie, predstavivosti, pamäte, hodnotového myslenia a kreativity. Mail-art ako umenie komunikácie, a nielen komunikácie, svojimi možnosťami naplno otvára možnosti kreatívneho formovania muzeoedukačných programov v múzeách a galériách.
Mgr. Martin Cubjak, riaditeľ MMUAW
© Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, 2020