Andy Warhol: Elektrické kreslo /Electric Chair/, 1971, sieťotlač na papieri

Andy Warhol bol posadnutý správami o násilnej smrti, dopravnými nehodami, popravami, vraždami či samovraždami, o ktorých sa dočítal v novinách. Téma smrti bola v jeho tvorbe prítomná počas celého tvorivého obdobia a spájala sa takmer so všetkými signifikantnými témami v jeho tvorbe. Tvrdil, že ak vnímame nejaký hrozný obraz znova a znova, prestáva to na nás pôsobiť hrozivo. Dostávame sa do akejsi anamnézy, v ktorej sú naše emočné stavy antisociálne. Elektrické kreslo je výtvarnou demonštráciou toho, ako často boli v tom čase tragédie mediálne prezentované. Pátos prázdnej stoličky je ekvivalentom čakania na ďalšiu obeť, ktorá príde a sadne si na kreslo smrti. Samozrejme, najhlbšou myšlienkou tohto diela je právna diskusia o treste smrti v USA, čím Warhol premieňa umelecko-estetickú hodnotu diela na nový status, ktorým je vzťah medzi umením, právom a samotnou existenciou. Vytvoril niekoľko sérií elektrických kresiel, všetky reflektujú tú istú myšlienku, ktorá sa iba jemne myšlienkovo, farebne alebo kompozične modifikuje. Andy Warhol vytvoril prvý obraz elektrického kresla v rovnakom roku, kedy newyorská väznica vykonala posledné dve popravy na elektrickom kresle.

Michal Bycko, PhD., kurátor MMUAW

© Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborci­ach, 2020