Dnes 1. septembra 2021 je to presne 30 rokov, kedy bola podpísaná zriaďovacia listina múzea vtedajším ministrom kultúry Agnesom Snopkom. V múzeu bolo nainštalovaných niekoľko diel Paula Warholu, na originály jeho slávneho brata sa ešte len čakalo. Tie prišli až v priebehu októbra 1991 a prvá stála expozícia Andyho Warhola bola na svete. Vôbec prvá, keďže múzeum v Pittsburghu vzniklo až v roku 1994. Je to neuveriteľný príbeh, a neuveriteľné je aj to, že múzeum prežilo už tri dekády v prostredí, kde len málokto veril, že prežije. Múzeum nielenže prežilo, ale vyrástlo v zrelú inštitúciu s dnes už najväčšou stálou expozíciou diel Andyho Warhola v Európe.
Ten, kto niekedy v živote dokázal vytvoriť aspoň malú zbierku originálnych diel tohto svetového umelca, vie, aký je to náročný a dlhodobý proces. Vytvoriť a manažovať ucelené a koncepčné expozície, rozšíriť ich aj o iných svetových umelcov – nikdy predtým nevystavovaných na Slovensku – ako napríklad Steve Kaufman, Robert Indiana, Keith Haring, Jean-Michel Basquiat, David Hockney, Banksy, Bambi, Richard Hamilton… je sakra náročná vec v podmienkach na severovýchodnom cípe Slovenska, do ktorého sa pre mnohých ďaleko cestuje a na ktorý sa aj rýchlo zabúda… Udiala a deje sa výnimočná vec – vážme si ju! 46 zahraničných výstav, takmer milión návštevníkov a desiatky špeciálnych edukačných programov sú torzom práce, ktorá mala a má zmysel. Tento text je krátkou úvahou nad týmto zaujímavým múzeum, ktoré mi prirástlo k srdcu. Verím, že do konca roka sa nám podarí komunikovať toto výročie smerom k verejnosti osobnejšie a nielen online. Táto pandémia raz skončí a nebude žiadnou tragédiou, keď program osláv zrealizujeme hoc aj na budúci rok. Jednu vec by som však rád zdôraznil. Múzeum by nikdy nevzniklo bez troch kľúčových ľudí a tých nech si súčasnosť a história nielen tohto múzea pamätá. Sú to John Warhola, Andyho brat, ďalej Fred Hughes, vtedajší prezident Andyho nadácie v New Yorku, a Michal Bycko, stále aktívny šéfkurátor múzea. Bohužiaľ, páni John a Fred sú už na druhom svete, no ich vklad a dôvera v existenciu múzea bola hnacím motorom pre pána Michala Bycka, ktorý väčšiu časť svojho osobného života vymenil za „misiu Warhol“ neraz aj s pľuvancom do tváre v spleti rôznych intríg a nevraživosti. Napriek tomu odkaz a cesta týchto zakladateľov ukázala, že to má zmysel, minimálne pre ďalšie generácie… PANTA RHEI…
Všetko najlepšie – MÚZEUM!
Martin Cubjak, riaditeľ MMUAW
 |
 |